Ako žijeme

Ako, alebo čo s tým Covidom?

        Denne vidíme – obyvateľstvo je, teraz väčšina,  paralyzovaná strachom, alebo skutočnou zodpovednosťou. Vonku človek stretne iba zopár ľudí.. veľká väčšina sa správa zodpovedne. Veľká väčšina. Keď si zoberieme obraz z ktoréhokoľvek vojnového obdobia a z ktorejkoľvek krajiny sveta  je to podobné: *Nešportuje sa, mládež nešportuje, mládež sa neučí…. *Firmy robia tak opatrne, ako sa len dá, aby mohli vyrábať… *Kultúrne inštitúcie – tiež nič…… *Väčšia časť obchodnej siete „je v agónii“ *Nemocnice, úrady, doprava, všetko, všetko…..

Kde je vlastne ten problém? Vo vláde? Koalícii, opozícii, Matovičovi, Pelegrínovi, alebo Ficovi bez rúška (plast na hube nikdy, nikde nezachycoval žiadne vírusy). Vidíme, dajme tomu, keďže chceme byť k vláde kritický, že  vláda  k problému nepristupuje manažérsky. Ale to vlastne všetky štáty sveta? Keďže sa správajú podobne?  Ako to je vlastne? Strany a pandémia. Bez ohľadu na čokoľvek ide vždy o to isté. O politické body. Každá strana. Či už v koalícii, alebo v nejakej opozícii. Oni, všetci surovo bojujú iba a iba o svoje životy, moc, peniaze. Ľud je tá zbytočnosť vhodná iba na jedno použitie raz za štyri roky.  Je tu však jedna morálna podstata, otázka.  Ako sa môžu ľudia vôbec grupovať do skupín  podľa toho, čo ktorý vodca povie a za záujmy jedného vodcu?  Keď  pritom ide o životy ich, ich rodín, ich budúcnosti. Úchylné!   Ako môže človek, ktorému to dennodenne otrepávajú o hlavy odborníci – ako sa máme chrániť a hlavne chrániť druhých, rodinu, spoluobčanov, každého okolo,   sa správať tak nezodpovedne. Bezcharakterne. Kašlať na všetkých ostatných.  

V súčasnej situácii skoro na všetko pôsobia: – zákony a predpisy vytvárané predchádzajúcimi „krikľúňmi“, ktorí ich aj vehementne nepriamo obhajujú – akože   „….. sa porušujú zákony…“ a demokratické princípy.   V každej spoločnosti VO SVETE sa nájdu skupiny občanov, ktorí,  keď len môžu, tak sa tvária ako géniovia a svoje ego považujú za posvätné. A chcú vyniknúť jedine tým, že sa môžu postaviť do opozície – ku všetkému. Keď už nevedia, čo iné, tak je to, a to, a to, vraj protiústavné, alebo protizákonné, alebo protidemokratické. Alebo,  ja som zdravý,  alebo z nosenia rúška mám alergiu, alebo mne sa to nemôže stať, alebo nám to zakázal náš vodca. Alebo, alebo …….  A teda maslo majú na hlave všetci.  Niekde som čítal   „ ……Slovensko nepotrebuje aby nám niekto diktoval, ako máme žiť. Občan nesmie byť obmedzovaný“.  A  „on“ to nemyslel Slovensko, ale „jeho Slovensko“.  Jeho chápanie sveta. Jeho  ego.  Už v predchádzajúcom som niekde spomenul tému  „úroveň médií a ich podiel na spoločenskom vedomí“.  Niekde tam v nejakom médiu  bola symbolická otázka, na ktorú mali čitatelia odpovedať: „považujete súčasné opatrenia vlády za rozumné“?   Odpovede, alebo očakávania  budú podobné v ktoromkoľvek štáte. A teda aj za takouto otázkou treba hľadať skrytý zmysel. Nič viac, nič menej. Nakoniec, aj na základe poznatkov takmer z každého štátu zisťujeme, že nezmyslom je hádať sa napríklad o tom že riadenie pandemickej krízy sa zlepšilo, alebo nezlepšilo. Čo sa mohlo zlepšiť, keď sa nezlepšili nositelia vírusov?

Už sa trápime skoro rok. A stále sú problémy. V čom to je?  Je vina na terajšej vláde, alebo predchádzajúcej vláde, alebo v nás občanoch? Vlastne to máme rovno pred očami. Vidíme to už od začiatku. Vlny pandémie sa  prejavujú tam, kde sú  ľudia. A ľudia sa delia v základe na rozumných a tých iných.  Rozumný vie, že  rúško ho bude chrániť iba vtedy, keď ho bude mať aj ten „druhý“. A teda všetci tí, ktorí rúško nenosia  škodia, nie sebe, ale iným. A teda ich charakterový prejav je  hlúpy a bezcharakterný  voči ostatným občanom.  Škodia ostatným, aj keď si myslia, že sú hrdinovia.  Čím väčší je počet ľudí, ktorí kašlú na opatrenia, tým väčšie problémy to robí zdravotnému systému. A tu je tá podstata:  v každom štáte sa pandémia prejavuje a priamo súvisí z počtom bezcharakterných občanov.  A akákoľvek vláda, kdekoľvek vo svete  vlastne iba hasí to, čo spôsobujú  ľudia.  Preto sa dá konštatovať: pandemické problémy sú priamo úmerné počtu nezodpovedných občanov. Čím väčšie percento ľudí je nezodpovedné, tým väčšie problémy ma ten, ktorý štát, pretože on  zase zodpovedá za zdravotnú starostlivosť.  Za zdravotný systém. Pozrime si „pandemickú mapu sveta“ a vidíme, kde akí rozumný a zodpovední občania žijú.  Teda, by sme sa ani nemali čudovať, keď nás kdejaký cudzí štát pokladá za  menej zodpovedný, aj keď to nazvú, že  „ sme v červenej zóne“. Teda nie štát, ale ľudia, ktorí tam žijú.  Keď si to zoberieme z druhej strany tak, keďže pandémia sa šíri na 99,9% iba medzi ľuďmi a ľudia – teda  hlavne tá „hrdá“, egoistická, bezrúšková skupina – tá musela spôsobiť to, čo je dnes. Nie Matovič, nie Pelegrini, ani žiadna  vláda, ale tí z nás, ktorí pohŕdajú opatreniami.  Keby sme sa správali rozumne všetci, tak tu máme určite menej ako 10%  z toho, čo tu máme dnes. A deti by mohli chodiť do školy, športovať,  firmy pracovať bez problémov,  proste prakticky by sme registrovali takmer všetko v normále. Iba by sme museli nosiť rúško a mať trochu disciplíny, vrátane tých známych troch slov.  Fico by sa nemal prečo  „kekeriť“, Pelegriny so Sulíkom detto, o Kotlebovi by nebolo ani počuť, Matovič by nemusel byť zodpovedný za pandemické „blbosti“ – na to ho občania nevolili.  Idyla.   Tak, aby som to zhrnul.  Za to, čo máme si môžeme sami. A že sa nám štát pletie do všeličoho – si môžeme tiež sami. Či je vedenie štátu múdre alebo menej múdre, alebo hlúpe, potom  nie je vôbec podstatné, výsledok je takmer rovnaký. To podstatné sú tí nezodpovední ľudia!! Ktorí to robia úmyselne, alebo náhodou. Čo sa dá ešte robiť, keď už sme v tomto marazme?  Čo robiť?  Štát by mal predovšetkým, už keď sme si to sami pohnojili, robiť opatrenia v dvoch oblastiach: (A) starať sa v rámci možností o fungovanie zdravotníctva a (B) robiť všetko preto, aby sme už neblbli. Napríklad ako? * Maximálne zvýšiť kontrolu políciou  – a trestať! A trestať! *Zvýšiť odhaľovanie „odhalených skupín“. To by mala byť v tomto období    úloha pre SIS  – a trestať! *Maximálne trestať nenosenie rúšok. *Testovať – trebárs aj dobrovoľne. Očkovať.  Keď chceme zachrániť štát – tak nezaočkovaní by sa v prípade svojej choroby sa museli podieľať na svojej liečebnej starostlivosti. A demokraciu v tomto období  si môžeme strčiť do…. alebo si vybrať to, čo máme dnes. Ale nevyhovárať sa. *Ľudia s rúškami by mohli  chodiť všade tam, kde sa nekričí, nevykrikuje, nehuláka – myslím športové podujatia a krčmy, svadby (nemyslím sobáše), oslavy). Mohli by do tichých reštaurácií, divadiel, kostolov, galérií. Mohli by pracovať v takzvanom tichšom režime (t.j. nikde sa nebude vykrikovať, rozhovory sa budú  minimalizovať). A ostatné všetko môže byť „ako vždy“.  A chudáci politici budú nás môcť zabávať tak, ako predtým. Opozícia bude môcť  hľadať chyby aj tam, kde nie sú a koalícia bude robiť to, na čo bola zvolená.

(2)  plamenné reči kdekoho, vrátane nejakej opozície okolo GASTROLÍSTKOV.

Petície za zachovanie súčasného systému a ostatné podobné nezmysli. Dennodenné som vídaval  v obchodoch  platbu gastrolístkami za čokoľvek, vrátane napríklad alkoholu, lepidiel, toaletného papiera, alebo krmiva pre psy a mačky.  A trochu potravín. To tí, čo nevidia ďalej od nosa, alebo sú priamo zainteresovaní na tomto biznise, alebo z politickej stoličky nevidia dole na voličov nedokážu pochopiť, že čokoľvek sa dá aj inak. Aj bez štátnych zákaziek. Vykrikovanie – akože ľudia bez gastrolístkov pomrú od hladu pokladám za vyslovené  arogantné – a nech ich povie ktokoľvek.

(3)      Menovanie vedúcich odborov v štátnej správe ministrom a iné.

• Navrhovaný zákon – hlúposť na entú jednoznačne dokazuje, že aj súčasná politická garnitúra nedokáže prioritne  úplne pochopiť  ani základy manažérskej práce.  Problém je veľmi podobný podobným z ktorejkoľvek vlády doterajšej Slovenskej. Aj oni majú, mali  problém pochopiť, že  vždy musí byť iba jeden zodpovedný: za problémy akéhokoľvek odboru jeho vedúci, za úrad jeho riaditeľ, za školu riaditeľ, za nemocnicu riaditeľ,  za ministerstvo jeho minister … iba za tlupu, ktorá si zvolí svojho poslanca – nie je zodpovedný nikto.  Ani poslanec. 

• Alebo premiér nedokáže veľmi rýchlo „zlikvidovať“  takého ministra, ktorý im všetkým škodí. A zistiť, kto škodí, by vôbec nemalo byť odborne náročné.  A keďže vláda je ako akýkoľvek celok, žiaľ musí si tento problém vyriešiť  premiér.  Bez toho, aby vyšupoval ministra pôdohospodárstva sa problémov nezbaví, skôr budú narastať. Aj toto je prípad, na ktorom bude vidieť, aký má záujem riešiť veci verejné. 
• Likvidácia zamorenia v Strážskom –  štát  sa mal už veľmi dávno zamerať na odstránenie problému a tých, čo sú zodpovední poslať … rovnako   tam, kde budú strážení.  Alebo aj peniaze na odstránenie tejto pliagy sa prebabrali v minulosti a teraz nie je z čoho? aj to je možné. Ale aj tak. Ihneď!

         Ešte jeden poznatok: jeden poriadny hlt piva a s tým spojené „bezrúškové“ ovzdušie v pivárni  môže zamoriť okolie vírusmi viac ako celý kostol  obsadený na 50 percent ľuďmi, ktorí funia iba do svojich rúšok a sedia, nie proti sebe , ale jedným smerom.