Covidová politická éra na Slovensku. Hurá, poďme!
Takmer trvale si uvedomujeme, pozorujeme, že znakom našej (ale nielen našej) rýchlokvasenej demokracie je doslova infantilná viera v rozprávkových národných spasiteľov. Stačí pár presvedčivo chlapských gest, zopár silných fráz a krajina sa ako parný rušeň rúti po spoľahlivej cesta k novým prúserom a spoločenským trápeniam. Zo všetkých charizmatických predátorov sa doteraz vždy vo finále vykľuli najväčší vagabundi, s ktorých výsledkom si nevedia poradiť a možno ani nebudú vedieť poradiť možno generácie nasledovníkov. A národ sa nepoučil. Všetko rýchlo zabúda a aj oligarchické súčasné médiá začínajú nanovo dláždiť cestu týmto politickým zúfalcom, ktorý ešte nestačili presvedčiť 30 percent zúfalcov o svojej deštrukčnej povahe, ktorí aj za posledné dva roky, okrem pár kvetnatých tlačoviek neurobili nič. A do dejín vládnutia naposledy vstúpili trinástym dôchodkom – v posledný deň vládnutia, ktorý „múdro“ bude splácať v súčasnej sakramentsky blbej dobe celý národ, a s ktorým si ficovsky, ficovskou šablónou kúpili tridsať percent akýchsi, možno nejakým alzheimerom postihnutých voličov. Expremiér povestný frázou – padni komu padni, ako súčasť boja za lepšie Slovensko a po zistení, že to sú jeho ľudia alibisticky kontroval frázou „ to sú zlyhania jednotlivcov“. Vraj nie systému! Darebák! Vôbec ani v najmenšom nemal záujem zasiahnuť do superbordelu v štátnej správe a na ministerstvách a trvale držal všade svojich ľudí. Výsledok? Máme kriminálny štát a zločinci robia teraz všetko preto, aby čo najskôr zlikvidovali tých pár politikov, ktorý majú záujem a hlavne odvahu niečo s tým urobiť. Aj keď niekedy hlúpo. Niekedy aj veľmi hlúpo. Príkladov je habadej. Ale sú takmer jediní, ktorý tú zmenu chcú urobiť a môžu to urobiť. Všetci tí, ktorý tu boli doteraz to nedokážu ani keď sa po…. jú. Je to geneticky dané. A máme dosť ľudí, ktorí veria kdejakej blbosti, namiesto rozmýšľania. Ľudia veľmi, veľmi rýchlo zabúdajú, že tu ide doteraz vždy iba, a to „iba“ zdôrazňujem o osobný záujem politikov a nie o záujem štátu. O zadky politikov. O nič iné. Covid-19 im prihral doslova tromfového žolíka. Diabol veľkosti tisíciny horčičného zrnka je súper, ktorý vytvoril a vytvára tisícky premenných. A v podstate s úrovňou vojnového stavu. A tam je živná pôda pre zmätky a chaos. Každý chce byť zdravý a žiť tak ako doteraz. A to sa jednoducho teraz nedá. Ani nedalo. Nikde a nikdy. V celej histórii ľudstva! Je zaujímavé, že s covidom majú suverénne najviac ohromných problémov spoločnosti takzvané demokratické, presnejšie hlavne Amerika a Európa, kde si každý chce robiť „iba pre seba“ a egoisticky „ iba ja mám pravdu“. Nie je to zaujímavé? Nedáva to signál o vlastnej zodpovednosti?
Terajšiemu premiérovi môžeme vytknúť veľa hlúposti, ale nemôžeme mu vytknúť, že sa nepostavil čelom k riešeniu pandémie. A že sa nepostavil čelom k doslova existenčnej potrebe zmeny charakteru tohto štátu. Charakteru štátu! Nie záujmom nejakých osôb. Kdejakí opozičníci. Tí ozajstní aj tí nenápadní, opozičníci iba charakterom, požadujú kdejaké diskusie. Verejné, alebo obyčajné, alebo tajné. Ale diskusie. A výsledky diskusií, okrem toho, že nemajú konca sú aj vysoko neefektívne. Vo vojnovom stave určite.
Celý svet a doslova všetky štáty (!!!) tápajúc sa snažia vyviesť svoj štát z covidovej krízy, každý štát nejako, ako si myslí, že je to najlepšie a doteraz nikto – nikto a nikde neprišiel s najrozumnejším riešením. Opakujem – celý svet! A je mimoriadne zábavné, že všetci naši, slovenskí kritici to vedia, a takmer všetci sú zároveň totálny neodborníci v tomto boji a vždy, stále prichádzajú s veľkou kopou „keby, malo by sa, robí sa to zle “ s riešením, za ktoré by v prípade úspechu určite nasledovala Nobelova cena a svetová sláva. A pritom sa doslova zabúda na to, čo títo ľudia robili viac ako desaťročie. Od tvorby rezervy v štáte, cez diletantské chyby v zdravotníctve, cez dôchodkový systém až po dajme tomu školský systém. Ale k tomu sa v krátkej budúcnosti ešte vrátim.
Takmer všetci poslanci opozície, teda vrátane tých, ktorí vajatajú s čímkoľvek, hlavne „za Boha, za národ“ ale zásadne vždy bez rúška na hube, sa stavajú do pozície extrémne múdrych, ale všetci do jedného nie sú za nič zodpovední. Iba robia všetko preto, aby ich „ súčasné vyčíňanie“ polície, ktoré malo byť a nemohlo byť už veľmi dávno, veľmi dávno, nechytilo pod krk za svoje kriminálne kroky z obdobia panovania a pochopiteľne obohacovania sa. Oni kašlali (nechcem použiť primeranejšie slovo) na národ aj viac, ako dvanásť rokov a teraz robia to isté – iba teraz sa ich činy zameriavajú na to, aby sa im na to neprišlo. To, že sa nehrá o nejaké fazuľky, ale o holé ľudské životy – to ich vôbec nezaujíma. Vôbec! Nejaké staré porekadlo hovorí: Ľudia si vždy nájdu nejaké zdôvodnenie, ospravedlnenie, aby mohli robiť hlúposti. A skrývajúc sa za kdejaké sociálno-demokratické zástavy a heslá a hromadia svoje majetky na úkor štátu. Na úkor občanov. A pre vlastný záujem sú schopný využiť čokoľvek, aby nemuseli byť zodpovední. K tomu ešte musíme pripočítať „vlastných“, ktorý rovnako prinášajú kopu čiastkových a aj dobrých krokov. Ale! Ale riešenie je iba vtedy dobré, keď je úspešné. Zatiaľ pri každom kroku aj títo politici v prvom rade vidia iba vlastné záujmy. Vrátane „kilečkového“ podnikateľa Sulíka, ktorému by asi vyhovovalo, keby sa nastavili také opatrenia, aby mohli vymrieť všetci dôchodcovia a so ziskom by mohla podnikať ešte aj Sociálna poisťovňa. A ktorý si myslí, že slovné ospravedlnenie sa občanom za „tvorivé diskusie s Kočnerom o štátnych záležitostiach“ stačia na čokoľvek. Ďalšie prúsery a zase sa môže iba ospravedlniť. A bude zase dôveryhodný …. a ďalšie a ďalšie … A ešte: národ si v regulárnych voľbách zvolil nejakých „generálov“. A v každej bitke, vždy a všade na svete v celej histórii ľudstva musel veliť iba ten (jeden) generál, ktorý potom bude aj zodpovedný. Teraz však u nás platí, že každý chce byť generálom. Ale bez zodpovednosti. Zodpovedný má byť iba jeden. Ten, koho národ zvolil. Či to je to najlepšie, alebo nie, to je iba o zodpovednosti voličov. A bude dobré, keby ostatní si robili tú svoju, opakujem, svoju robotu. A nehrali sa na generálov. Nepindali! Táto doba začína byť presvedčená, že vláda sa môže meniť podľa toho, ako sa vyspia občania, alebo podaktorí politici – kedykoľvek, aj každý mesiac – tu už naozaj ide o zdravý rozum, logiku a zodpovednosť ľudí, občanov. Čo si zvolíme, tak to máme na štyri roky. Alebo ide o niečo úplne iné, o čom ľudia iba tušia, alebo ani netušia? Je všeobecne známe, že každý politik – u nás, aj na celom svete v kdejakých diskusiách povie politik približne päť percent pravdy. Ostatné sú iba reči pre „krčmových“ voličov. Bludy. A tí potom prežívajú rôzne diskusné orgie štýlom „… však on to tak povedal …“.
Ešte je tu jedna skupina. Médiá. Okrem blbostí a niekedy aj kúska rozumností trvale dokazujú svoju malosť a slabú odbornú schopnosť. Alebo predvídavosť a službu odchádzajúcim? Alebo majiteľom? Podobnosť s politickou korupčnosťou je iba náhodná? Trvale do sledovaných diskusií v tejto „prekliatej“ dobe pchajú diskutovať na odborné (covidové) témy, problémy, doslova diletantských, krčmových politických odborníkov, namiesto odborníkov, ktorý veci rozumejú. Tu vôbec nejde o akúsi demokraciu – sme vo vojnovom stave s Covidom.
Nikdy nepochopím čím sa líši nejaký Kollár, alebo Raši, ktorí nie sú odborníkmi v oblasti pandemických chorôb na jednej strane a nejaký Kotleba, Blanár, Pelegríny na strane druhej a napríklad Fero s Mišom z Horného Výplachu na strane tretej – keď idú diskutovať o témach, ktorým nerozumejú. Prečo majú neodborníci diskutovať na odborné, témy za ktoré navyše nie sú ani zodpovední. A k tomu ešte nevyzretosť moderátorov, ktorí moderujú štýlom nezáväznej zábavnej relácie. Situácia potom aj tak vyzerá. A národ sa pekne, pekelne prihlúplo polarizuje, ako keby išlo o fanúšikov Hornej Dolnej a Dolnej Hornej vo futbale, alebo v krčmovej bitke.
Jeden z vrcholne potrebných krokov v poslednom čase je dlhé roky zanedbávané, vlastne od začiatku – Zefektívnenie štátnej správy. A nakoniec aj akejkoľvek inej správy v štáte. A priznám sa ani s lupou nepoznám iného politika, ktorý by si na túto úlohu trúfol. Iba šaša. To vidíme už aj teraz, keď sa to iba začína.
Krajov, žúp je nezmyselne veľa. Okresov je nenormálne veľa. Všelijakých úradov. Obcí je požehnane, ešte aj kdejakých mestských častí – všetko so starostami. Súdov skoro v každej dedine. Štátnych rôznych ustanovizní kopu… a to všetko musí národ živiť. A potom, že nemáme na financovanie ničoho. A keď niekto chce zmenu, tak všetci začínajú vytvárať kdejaké protesty, petície, referendá, ako sa to bez nich nedá. Ako to nemôže ísť. A možno aj 50% ľudí tomu celkom verí. A pritom bordelu je všade v štáte požehnane. V každej oblasti, stačí iba počúvať, pozerať, čítať, porovnávať a pamätať. Už to, v tomto štádiu, iba pri pokuse o reformu registrujeme každú chvíľu kdejaké proti, dokonca aj z úradu na Hodžovom námestí.
A to všetko samozrejme začalo už tak, po našom. Tvorbou ústavy, tvorbou zákonov, ktoré iba umožňovali to, v čom sme na špičke v celej EU – privatizovať, rozkrádať, vytvárať doslova systém v štáte, ktorý nám závidí aj akákoľvek „bezpečnostná služba“ od Vladivostoku cez Peking po Mexiko a Kolumbiu cez Sicíliu. V tom je doslova historická zásluha Mečiara. Aj Fica a jamkolíčkového ficovho Pelepobočníka, ktorý to ešte zdokonalili – vidíme a dúfam, že ešte len budeme vidieť, ako sa to ohromne ťažko bude dávať do nejakého normálnejšieho stavu. Keď sa to vôbec bude dať. Pre ilustráciu ešte raz spomeniem fakt, že v EU existuje aj štát s takmer rovnakým počtom obyvateľstva a celý ho riadi jediný stupeň – šesť okresov. Šesť! A ide to. Lenže na to treba správnych ľudí „dole“ a „šašov“ hore, ktorý sa do toho budú chcieť pustiť a takmer „po hlave“. Aj s rizikom úrazu. Odrazu. Hneď! Alebo budeme čakať ďalších desať, pätnásť rokov.
Na záver ešte malý citát:
Niekto sa pýtal voľakedajšieho amerického prezidenta Trumana aké je to byť prezidentom a on odpovedal: „Fantastické. Prvé dve minúty. „
Celá debata | RSS tejto debaty