Ako žijeme

Že by nás to malo šokovať? Ani nie. Veriaci bolševizmu to nepochopia a neveriaci to už dávno vedia. Fakty sú na stole a buď sa podľa toho zariadime, alebo to necháme na toho vagabunda z východu. Nakoniec vidíme, že národ si už asi zvykol na fakty a považuje ich za zábavu. Na fakt, že na Slovensku bolševici získali po druhej svetovej iba niečo cez 25 percent a demokrati cez 60 terajšiemu národu nehovorí nič. A slogan vážme si posolstva našich predkov v našom terajšom takzvanom národnom ošiali sú pre súčasnosť vlastne na smiech.

Čo sa môže stáť? No, asi nič. Budem žiť tak ako sa žije v Rusku. Zvykneme si. A nebudú žiadne štrajky, demonštrácie, vzdelávanie v zahraničí hocikde vo svete. liečiť sa budeme klasickou ruskou medicínou, lekári budú držať zobák ….. a zopár tisícov mŕtvych budú nezvestný. podobne ako napríklad v tridsiatych rokoch minulého storočia milióny na Ukrajine, alebo v nejakých šťastných gulagoch. a utekať sa bude z východu na západ – určite nie naopak. Myslím si, že momentálne je situácia jednoznačná. Pokiaľ chceme ostať v civilizovanom svete asi budeme musieť, teda tí, čo na to majú mandát z volieb: okamžite preventívne obmedziť na slobode a prejavoch všetkých tých, čo ešte aj v snoch kolaborujú s Kremľom . Koho myslím? Od Čarnogurského cez celý SMER, všetkých Dankov, Žilinkov, kdejakých nočných vlkov, kdejaké skupiny až po všetkých pohrobkov komunizmu, tých, čo iba v náznaku prejavujú – nie vlastenectvo, ale antivlastenectvo. V opačnom prípade sa dočkáme totálne „veselých“ a pravdepodobne a tragických situácií. Veľmi pravdepodobne vzniknú kdejaké „ústredné výbory“, milície, komisie a na záver sa budeme smiať a smiať a potom snívať a snívať…. tak, ako v Rusku.

A my si možno ešte vždy môžeme vybrať. Tí za hranicami už nie.