TO SME MY (No. 1.)
A stále si namýšľame, že sme pupkom sveta a že M.L. treba vyhlásiť za blahoslaveného. Že vraj „smrť M.L. otriasla spoločnosťou“ Dnes stačilo sa pozrieť hen, iba za rieku Morava k bratom. A aha, divočejú ešte viac. Každý krikľúň a vždy, iba vo vlastnom záujme huláka odušu – a pritom je zaujímavé, že tak, ako to tam nejaký páni Landa, Klaus a ďalší vykrikovali –NIKDE NA SVETE NEROBIA.
A pandémia sa o to vôbec nestará. Ten vírus nemá uši ani nevie čítať a preto si robí po svojom. Podľa doterajšieho vývoja je ten vývoj cyklický a nie odrazu, rovnako vo všetkých štátoch sveta. Raz tu, raz tam pritvrdí – to len chudobnejší duchom vždy ukazujú iba na také prípady, kde to momentálne ide trochu priaznivejšie. Konštatovať, že niekde sa to robí zle a niekde dobre znamená „VEĽKÉ GULOVÉ“ o týždeň to bude znovu inak. A krikľúni – tí sa nájdu v každom štáte. Takže nič nové. Nie je problém vymyslieť si nejaké vlastné, alebo prevzaté vysvetlenie čohokoľvek – v súlade s jeho životnou filozofiou dať ju najavo a potom už len spokojne masturbovať nad vlastnou genialitou.
Možno by východisko bolo: tým u ktorých sa dokáže sebecké správanie – nepreplatiť v prípade ochorenia na Covid liečbu. A bolo by! Aj štát by mal by na odmeny pre zdravotníkov. Aj krikľúňov by bolo menej.
Bolo nejaké výročie oscarového filmu Obchod na korze. Aj tu sú paralely v správaní ľudí. Arizácia aj dnes prebieha – len utajene a nie v takej forme. A nie sú v tom židia. Ale iba ľudia. Všimnime si tiež diskusie. Kdejaké. Všimnite si vyjadrovanie čitateľov a pisateľov rôznych diskusií – podľa pochybnej adresy nikto konkrétny, aby ho ani vlastná mater nepoznala. A slová: „……… všetci v štáte, všetci si myslíme, všetko, my, všade, my im ukážeme, toto otriaslo celou spoločnosťou …… „ v súvislosti s Covidom, alebo s čímkoľvek vypovedajú niečo o inteligencii a morálnych hodnotách – kdekoho. Je na zamyslenie, kde nás taká atmosféra privedie. Ale možno je to osud.
Dozvedel som sa, že zhruba 33 % ľudí verí konšpiráciám. A momentálne hlavne v USA a v Česko-Slovensku. Sme dobrí, čo?
Dokonca aj politici – ešte ani neotvorí ústa a už viete čo povie. Pretože nepovie nič nové a hodnotné.
V posledných dňoch rezonuje – zatiaľ asi neoverené plagiátorstvo Rakúskej ministerky neviem čoho.
Zaujímavé, a dôležité je to, že sa to stalo na slovenskej univerzite. A som presvedčený, že naše univerzity – a vidíme, že veľké aj malé sú v tom tou hlavnou súčiastkou problému – sa dostali do tejto situácie nie vinou nejakého Matoviča, ale „kvalitným vývojom“ od vzniku tohto štátu – vieme ako a prečo sa tak stalo. Myslíme si, že bude ľahké prekonať aj tento, vlastne už charakteristický rys slovenského vysokého školstva? Za desať, dvadsať rokov? Možno.
Som presvedčený, že cca 90% súčasnej „špičky“ v štáte absolvujúc univerzitu po roku 1993 využila túto vymoženosť, ponuku univerzít, špinavú možnosť pomôcť si pri štúdiu. Iba sa im zatiaľ nikto nepozrel na zúbky. To nie je taký veľký problém absolventov – to je taký veľký problém intelektuálneho charakteru škôl.